Peter Hámor

Himalaya adventure

MANASLU 2015

Posted on | marec 31, 2015 | No Comments

 

26. 4. 2015

Tohtoročná himalájska sezóna sa pre mňa definitívne skončila. Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli pri príprave a organizovaní Himalayadventure MMXV, ale aj tým ktorí mi držali palce, mysleli na mňa a dodávali mi silu a energiu. Tento rok mi však nebolo súdené vystúpiť na vrchol Manaslu. Stačil jeden nešťastný krok a expedícia sa pre mňa skončila. Všetky pokusy zmierniť bolesti a pokračovať vo výstupe boli neúspešné, tak padlo definitívne rozhodnutie. Koniec. Smola, šťastie, osud ….? Už dva dni som na Slovensku, ale mysľou som stále v Nepále. Plač, strach, utrpenie, bolesť, skaza a smrť. Môj mozog to všetko ešte stále nie je schopný úplne spracovať. Neúspechy nás učia pokore a trpezlivosti … ale toto?! To čo ja dnes cítim najvýraznejšie je súcit a smútok. Jednoducho tomu nemôžem uveriť. Chrbát síce stále bolí, na to však existujú lieky a lekári presne vedia čo treba robiť. Ako však liečiť bolesť v duši?

This season in the Himalayas is definitely over for me. I thank all those who helped me preparing and organising the project Himalayadventure MMXV and also those who kept their fingers crossed for me, who were with me in their minds and provided me with loads of energy and strength. I wasn’t predestined to climb on the top of Manaslu this year. One single bad move put an end to the expedition. After all attempts of attenuating pain and carrying on the ascent failed I had to take the final decision. That was the end. Was it bad luck or good luck or destiny…? I’ve been back in Slovakia for two days now but I’m still back in Nepal in my mind. Tears, fear, suffering, pain, destruction and death. My brain is still unable to absorb it all. Failures teach us lessons of humility and patience… but what’s this?! What I feel most deeply now is compassion and grief. I simply can’t believe it. My back still hurts but there are drugs to cure it and doctors know exactly what to do. But how can an aching soul be soothed?

20. 4. 2015

Peter sa v sobotu pri balení materiálu do BC pod Manaslu zranil – pri páde si zlomil rebrá. Dva dni sa presviedčal, že to ešte skúsi  „rozchodiť“, no dnes už pochopil, že to musí vzdať. Expedíciu definitívne zrušil. Tohto roku mu teda himalájska osemtisícovka Manaslu nebude súdená. Dovolila mu len prejsť sa okolo nej, vyššie ciele musí Peter odložiť do budúcnosti.

Peter got injured on Saturday while preparing the gear for Manaslu BC  – his ribs were broken after a fall. For two days he was telling to himself it wasn’t going to stop him, until he finally admitted today that he has to give up. He definitely called off the expedition. Peter wasn’t predestined to climb the Himalayan eightthousander Manaslu this year. The mountain only allowed him to walk around it. Peter’s higher aspirations have to be postponed. 

17. 4. 2015

Rozhovor pre Explorersweb.
Interview for Explorersweb.

13. 4. 2015

A sme opäť vo výške Popradu. Za nami je zoznamovacie kolečko okolo Manaslu. Cesta do základného tábora je zatiaľ stále nepriechodná, tak sme využili pár pekných dní a pozreli sme sa sj na severné a západné svahy Manaslu. Tohto roku je hora mimoriadne krásna, ale rovnako mimoriadne nedostupná a nebezpečná. Lavíny sú spektakulárne, ak sa na ne pozeráte z dostatočného odstupu. Čas však začína hrať proti nám, a tak sa vraciame do Samagaonu a pokúsime sa preraziť do BC. Verím, že sa nám to tentoraz podarí.

We’re back in the altitude of Poprad, my hometown. We’ve got acquainted with Manaslu on a trekking around the mountain. The path to the Base Camp is still impassable so we used those few days of nice weather to have a look on the north and west slopes of Manaslu. The mountain is particularly beautiful this year, yet equally inaccessible and dangerous. The avalanches are spectacular – if watched from a safe distance. However, time is against us so we have to return to Samagaon and try to make a push to BC. I’m sure we’ll make it this time.

2. 4. 2015

Na dnes stačilo, čakáme na nosičov v dedinke Lapubesi.

Let’s call it a day now. We’re waiting for the porters in a village called Lapubesi.

31. 3. 2015

Po štrnástich dňoch strávených v doline Solo Khumbu sme opäť v Kathmandu. Ani najstarší pamätníci si nepamätajú toľko snehu v doline koncom marca, no aj napriek tomu to bolo veľmi príjemné stretnutie s Mount Everestom a jeho susedmi. Úchvatný západ slnka na vrchole Kala Patharu i rozprávkové chvíle nad oblakmi na Gokyo Ri. Prvá časť tohtoročného himalájskeho dobrodružstva je úspešne za nami a už zajtra nás čaká cesta k Manaslu, ktorá je našim hlavným cieľom. Dúfam, že sa tejto váženej a veľmi prísnej dáme budeme páčiť a verím, že to bude to príjemná a milá návšteva.

We’re back in Kathmandu after fourteen days in the Solo Khumbu valley. Even the oldest among the locals have no recollection of such abundance of snow in the valley in late March, yet it was a nice rendezvous with Mount Everest and its neighbours – a breathtaking sunset behind the Kala Patharu summit and fabulous moments with clouds above Gokyo Ri. The first part of our Himalayan adventure of this season is successfully over and we’ll head for Manaslu, which is our main goal, tomorrow. I hope we’ll be well received by that respectful and extremely rigid lady and that our visit will be nice and pleasant.

Comments

Leave a Reply