Peter Hámor

Himalaya adventure

Dhaulagiri 2017

Posted on | marec 20, 2017 | 7 komentárov

Nepál – Kathmandu

Michal a Peter po zostupe z vrcholu.

Trochu pochudnutí, nie úplne čistí, primerane zarastení, ale spokojní a šťastní sme späť v rušnom a zaprášenom Kathmandu. Sezóna sa definitívne končí a každý deň je plný stretnutí s kamarátmi, ktorí sa vracajú zo svojich prechodných domovov pod himalájskymi osemtisícovkami. Spálené nosy, voľné nohavice, čerstvo oholené brady a prežité dobrodružstvá v očiach. Na chvíľu sa tu všetci stretneme ako kŕdeľ lastovičiek na drôtoch za dedinou a potom odletíme do svojich „teplých krajín“, aby sme sa tu na budúcu jar opäť stretli. Väčšina z nás už vlastne ani nedokáže povedať kedy sa vraciame a kedy odchádzame. Himaláje sa stali súčasťou našich životov. Tešíme sa na svojich blízkych, na priateľov, na bryndzové halušky, pečené rebrá a kolená, na čapované pivo, na Tatry i na vyhriate slovenské skalky a doma sa zas nevieme dočkať kedy opäť uvidíme zasnežené vrcholy najvyšších hôr, divoké údolia, spenené rieky, rozkvitnuté rododendrony a starých kamarátov. Je to závislosť? Ak áno tak v mojom prípade je už na liečenie určite neskoro J. A pribúdajú ďalší „závisláci“. Tento rok to po dlhom čase nebola International, ale Slovak Expedition a bolo to veľmi príjemné. Strávili sme v horách dva a pol mesiaca a ani sa mi nechce veriť, že to ubehlo tak rýchlo. Nie všetko sa vyvíjalo presne podľa našich plánov a nie všetky ciele sa nám podarilo dosiahnuť, ale tak to v horách (i v živote) býva. Prežili sme chladnú himalájsku jar v údolí Solo Khumbu a každodenné sneženia pod severnou stenou Dhaulágiri, ktorá bola zo začiatku veľmi odmietavá. Starší Michal bojoval s virózou a zápalom priedušiek no nakoniec sa otočil necelých dvesto výškových metrov pod vrcholom. Ani tentoraz sa mu až na vrchol dôjsť nepodarilo no ukázal, že dokáže poriadne zabojovať, ale aj veľmi presne odhadnúť svoje sily a správne sa rozhodnúť. Tomáša posledné týždne trápili bolesti chrbta, ale o tom že by mal zostúpiť dolu nechcel ani počuť a zostal s nami až do samého konca, lebo „čo by dolu robil a čo ak by sme niečo potrebovali“. Aj o tom (alebo práve o tom) sú himalájske expedície. Najsilnejšie zážitky však mal určite mladší Michal. Väčšina z toho čo videl a prežil bolo pre neho po prvý raz, no napriek tomu všetko zvládal ako starý „harcovník“. Navyše, nestáva sa často, že by horolezec vystúpil hneď na svoj prvý osemtisícový vrchol. Michal to dokázal a som rád, že som mohol byť pri tomto „krste“ jeho „krstným otcom“. No a čo ja? Presne tak ako každý rok. Mám veľkú radosť, že všetko dobre dopadlo, že sme všetci zdraví a v poriadku naspäť v Kathmandu, že sme rovnako dobrá partia ako pred odchodom do hôr a že sa do Himalájí chceme ešte vrátiť. Projekt Himalayadventure bude pokračovať a dúfam, že budúcoročná expedícia bude aspoň taká príjemná a úspešná, ako bola táto.

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste nám verili a držali palce a teším sa, že sa čoskoro uvidíme DOMA.       

We lost a bit of weight, we’re not very clean, we’re adequately bearded, but we are satisfied and happy to be back to busy and dusty Kathmandu. This season came to its official end, so every day is filled with meetings with friends coming back from their temporary homes at the Himalayan eight-thousanders, with their noses sunburnt, pants loose, freshly shaven beards, and all their adventures in their eyes. We’ll all hang out here for a while, like a flock of swallows sitting on the electrical wires in the countryside, after which we’ll all fly back to our “souths”, so we can meet here again next spring. Most of us cannot really tell when we’re leaving and when we’re coming back. The Himalayas have become a part of our lives. We are excited to see our families, friends, halusky, grilled ribs and roasted knees, beer on a tap, Tatras, and sunny Slovakian rock walls. And when we’re at home, we cannot wait to see the snow caps of our highest mountains, wild valleys, rapid rivers, blooming rhododendrons, and old friends. Is it an addiction? If so, then in my case, it’s too late for a rehab . And more and more “addicts” are joining us. After a long time, we had Slovak, not international expedition this year, and it was very pleasant. We spent two months in the mountains, and it went by unbelievably fast. Not everything went as we planned, and not all goals were achieved, but that’s how it goes in the mountains (so it does in life). We experienced cold Himalayan spring in the Solo Khumbu valley and everyday snowing at the bottom of the north face of Dhaulagiri, which was very forbidding in the beginning. Older Michal bravely fought with a virus and bronchitis, but he turned back only 200 metres of altitude below the summit. He didn’t reach the peak again, but he’s shown that he can fight, knowing exactly how much strength he’s got left, and that he knows how to make the right decision. Tomáš had a lot of back pain, but he refused to descent and wanted to stay with us until the very end, because “what if we would needed something”. This is what Himalayan expeditions are also (or even mainly) about. The younger of Michals had, without doubt, the most intense experience. Most of the things he saw and went through were the first time for him. However, he withstood everything in the way as an old climber would. It’s seldom that climbers reaches the peak of their first eight-thousander on the first try, but Michal successfully accomplished that, and I’m glad I could be with him during this “baptism” as his “godfather”. And me? The exact same story as every year. I’m incredibly happy that everything went well, that we’re all safe and sound back in Kathmandu, that we’re still the same fine group as we were before we went to the mountains together, and that we want to come back to the Himalayas again. The Himalayadventure project will continue, and I hope that the next year’s expedition will be at least as pleasant and successful as was this year’s.
Thank you to everyone who believed in us and wished us luck, and I cannot wait to see you all soon back home.

 

Rozlúčka s Dhaulágiri.

Michal Gabriž  v rieke Myagdi Khola.

Dnes poslal Peter zopár fotiek z výstupu z Michalom Sabovčíkom na vrchol Dhaulagiri.

Peter Hámor na vrchole Dhaulagiri

Michal Sabovčík na vrchole Dhaulagiri

Traverz podvrcholového snehového poľa.

Vetrom poškodené stany tretieho tábora.

16. 5. 2017

Chlapci zostúpili do BC a sú v poriadku.
Boys have descended to the BC and are safe and sound.

Dhaulagiri

Náš základný tábor pod Dhaulágiri

15. 5. 2017

Peter mi pred chvíľou potvrdil, že dnes spolu s Michalom Sabovčíkom vystúpili na siedmy najvyšší vrch Zeme, Dhaulágirí vysoký 8 167 m. Teraz sú na ceste do C2.

Peter confirmed a minute ago that he, together with Michal Sabovčík, reached the peak of the seventh highest mountain in the world, Dhaulagiri (8 167 metres). They are on their way back to the C2 now.

14. 5. 2017

Peter a Michal S. došli dnes do výšky 7 250 m a prespia tam. Hore fúka silný vietor a sneží. V noci, podľa podmienok, sa rozhodnú čo ďalej. Michal G. sa vrátil naspäť do BC.

Peter and Michal S. reached 7 250 m and they’re going to spend the night there. The wind is strong and it’s also snowing in the higher altitudes. They will decide what to do next pending on the conditions the upcoming night. Michal G. returned back to the BC.

13. 5. 2017

Dnes skoro ráno vyrazili Peter, Michal S. a Michal G. pôvodne do C1. Po  8,5 hodinách šliapania sa zastavili až v C2. Dve hodiny po Petrovi a Michalovi S. dorazil aj Michal G. Všetci traja tam prespia  a zajtra sa pokúsia vyjsť do C3. Tomáš má trocha problémy s chrbtom, zostal sa liečiť v BC. 

Early this morning, Peter with Michal S. and Michal G. left for C1, but they walked for 8 and a half hours until they reached the C2. Two hours after Peter and Michal S., Michal G. arrived. All three are going to spend the night there, and try to reach the C3. Tomáš has some problems with his back, so he stayed in BC to recover.

11. 5. 2017 

Pár fotiek, ktoré dnes poslal Peter spod Dhaulagiri.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvyšky našich stanov pod dvojmetrovou vrstvou snehu.

Tu pred niekoľkými dňami stáli naše stany.

Masív Annapurien z druhého tábora.

7. 5. 2017

Včera chlapci síce vyšli do C2, tam ich ale čakalo nepríjemné prekvapenie. Po predchádzajúcich dňoch sneženia prišli o jeden stan. Takže provizórne prespali a dnes zišli naspäť do BC. Vo vyšších častiach je veľa snehu, snáď nepríde ďalšie sneženie a silný vietor. O ďalšom postupe sa budú rozhodovať podľa aktuálneho počasia a snehových podmienok.

Yesterday the boys reached C2, only to find out an unpleasant surprise – because of the previous days of snowing, they lost one of their tents. They managed to somewhat sleep through the night, and today returned to the BC. There’s a lot of snow in higher altitudes, so let’s hope no more snowing and strong winds is coming. Next plans depend on actual weather and snow conditions.

6. 5. 2017

Dnes chlapci došli do C2 (6 500 m). Zatiaľ fúka poriadny vietor, o ďalšom postupe sa teda budú rozhodovať až zajtra podľa aktuálneho počasia.

Today the boys arrived to C2 (6,500 m). The wind is very strong, so the next progress will be decided depending on the weather tomorrow.

 

5. 5. 2017 

Po viacerých dňoch zlého počasia sa dnes Peter, Tomáš a obaja Mišovia vydali na cestu do C1. Ako v ostatných rokoch už býva pravidlom, podmienky ani počasie nie sú ideálne. Zostáva dúfať, že vietor a výdatné sneženie sa so stanmi v C1 a C2 škaredo nepohrali a chalani ich nájdu v relatívnom poriadku. Ak im podmienky dovolia, chcú pokračovať vyššie, ak nie, vrátia sa naspäť. Ich rozhodnutie je závislé od počasia.

Peter, Tomáš, and both Mišos are on their way to the C1, after a few days of bad weather. As it has been during previous years, neither weather nor conditions are ideal. Let’s hope that the wind and heavy snowfall didn’t damage the tents in C1 and C2, and that they’ll find them relatively untouched. If the conditions will allow, they will continue higher, if not, they’re coming back. The decision depends on the weather.

27. 4. 2017

Vietor zahnal chlapcov naspäť do BC. Teraz čakajú na zlepšenie počasia. Peter poslal pár fotografií.

The boys are back in the BC due to the wind conditions. They are currently waiting for a better weather. Peter also sent some photos.

Mišo a Tomáš počas veterného zostupu z druhého tábora. V pozadí Tukuche West a Tukuche.

Tomáš a Peter v druhom tábore pod serakom.

Peter pri svojom stane v druhom tábore (6600m).

Vietor na ceste do druhého tábora.

21. 4. 2017 

Pár fotiek, ktoré dnes prišli spod Dhaulagiri.

Mišo S. a Tomáš na ceste do C2

Sedlo v SV hrebeni s panorámou Annapurny

Pred výstupom treba posvätiť výstroj

Náš základný tábor pod Dhaulágiri

19. 4. 2017 

Ešte v pondelok 17. 4. vyrazila trojica (Peter, Tomáš a Michal S.) zo základného tábora a večer už stavali C1 vo výške 5 600 m. Včera sa posunuli ešte vyššie, depozit zanechali vo výške 6 400 m a zbehli naspäť do C1. Dnes sú už všetci dole v základnom tábore, kde sa, mimochodom, zostal s kašľom liečiť ich parťák, Michal G.

On Monday, April 17, the trio consisting of Peter, Tomáš, and Michal S., left the base camp and started building their C1 in 5 600 metres. Yesterday they got even higher, leaving their deposit in 6 400 metres, and got back to C1. Everyone is in the basecamp today, where one member of their group, Michal G., stayed to heal his cough. 

13. 4. 2017 

Vďaka perfektnej organizačnej práci Beni a Nima z Cho Oyu Trekking sa chalani dnes ráno bez problémov presunuli do základného tábora (BC) pod Dhaulaghiri. Tábor leží vo výške 4 500 m a na niekoľko dlhých týždňov sa pre našu partičku stane domovom.

Thanks to the perfect organizational work of Beni and Nima from Cho Oyu Trekking, the boys arrived at the base camp of Dhaulaghiri with no problems. The camp is 4,500m above sea level, and for the next few long weeks, it will be the home of the group.

3. 4. 2017 BC Pumori

Aklimatizačná časť expedície sa definitívne končí. Na Pumori sme sa otočili pod sedlom (približne v 6400 m) a už sme späť v Pyramíde. Tentoraz to bola úplne iná hora, ako si ju pamätám spred šiestich rokov. Modrý ľad, lietajúce kamene všetkých frakcií, nad všetkým zemetrasením narušený visutý ľadovec a hlavne takmer žiadny sneh, ktorý by urýchlil a uľahčil výstup. Presne to, čo sme ako prípravu na Dhaulágiri potrebovali. Teraz sušenie, upratovanie, balenie a zajtra sa vraciame do Kathmandu. Od teraz už všetky myšlienky smerujú k nášmu hlavnému cieľu Dhaulágiri, pod ktorú by sme mali doraziť okolo trinásteho (pre poverčivých 12b) apríla.

The acclimatization part of the expedition is over. We turned back before the saddle on Pumori (around 6400m) and we are already back in the Pyramid. The mountain was completely different than how I remember it from six years ago – blue ice, falling rocks of all sizes, hanging glacier damaged by the earthquake high above everything, and mainly absence of snow that would speed up the ascend and make it easier for us. Exactly what we needed to prepare for Dhaulagiri. Now it’s time to dry our things, clean up, pack, and return to Kathmandu tomorrow. Our minds are now focused only on our main goal, Dhaulagiri. We should arrive there around April 13 (for the superstitious, April 12b).

Magická podkova Nuptse, Lhotse, Everest.

Mišo S pod výškovým táborom.

Náš výškový tábor.

Predsunutý základný tábor.

29. 3. 2017 BC Pumori

28. 3. 2017 Lobuche Pyramid (5 050 m)

A sme opäť v našom „základnom tábore“, v sklenenej pyramíde nad Lobuche. 25. marca o 7:30 hod. sme spolu s Tomášom Petríkom, Mišom Sabovčíkom, Jankom Šustrom a Haike Ivaničovou stáli na vrchole Island Peaku a teraz nás čaká najnáročnejší výstup prvej časti tohtoročného Himalájskeho dobrodružstva, sedemtisícová nedostupná krásavica Pumori. Všetko už máme pripravené a zajtra (29. 3. 2017) vyrážame. Náš päťčlenný tím tvorí dvojica Michalov, Tomáš, Janči a ja. Všetkým, ktorí nám držíte palce a posielate optimistické správy ďakujeme.

We are back to our base camp in the glass pyramid above Lobuche. Tomáš Petrík, Mišo Sabovčík, Janko Šuster, Haike Ivaničová, and I reached the top of Island peak on March 25 at 7:30 AM. Next is the most difficult ascend of our first Himalayan adventure this year – an unreachable, seven-thousander beauty Pumori. Everything is ready, we’re leaving tomorrow (March 29, 2017). The five members of our team are both Michals, Tomáš, Janči, and I. Thank you all for wishing us luck and sending us optimistic messages.

Balenie na Pumori.

Island Peak z Dinboche.

Vrchol Island Peaku z ľadovca.

Vrcholový hrebeň Island Peaku.

Na vrchole Island Peaku.

Južná stena Lhotse z vrcholu Island Peaku.

 

20. 3. 2017 Lobuche Pyramid (5 050 m)

Prvá časť našej aklimatizácie sa pomaly blíži do finále. Dnes sme prebalili výstroj na nadchádzajúce výstupy, zajtra ráno nás čaká výstup na Kala Pathar (5 545 m). Verím, že všetko dobre dopadne a v ďalších dňoch sa budeme môcť presunúť do základného tábora pod Island Peakom. Dúfam, že sa dovtedy už trochu oteplí a konečne sa skončí himalájska zima. 

The first part of our acclimatization is coming to its finale. We have repacked our equipment for the upcoming climbs today, and tomorrow we will be headed to Kala Pathar (5,545 m). We hope everything will go according to plans, so we can move to the base camp under Island Peak. Let’s hope the weather will get warmer, too, bringing the Himalayan winter to its end.

Cesta k Pumori.

Náš Pumori tím.

Nuptse, Lhotse a Everest

13. 3. 2017

Dnešné stretnutie na Ministerstve turistiky. Chlapci majú povolenie na Pumori a Island Peak. Zajtra letíme do Lukly a keď všetko dobre dopadne, už to pôjde len vyššie…

Balenie materiálu na Pumori a Island Peak.

10. 3. 2017

Comments

7 komentárov to “Dhaulagiri 2017”

  1. Tibor
    apríl 24th, 2017 @ 14:10

    Držíme palce zo slovenska!!!

    Tibor

  2. Stefan
    máj 2nd, 2017 @ 23:10

    Go Peter Hamor !
    Stefan
    ex-Tatranec z Juz. Californie

  3. Jano
    máj 15th, 2017 @ 18:57

    Gratulujem. Želám šťastný návrat.

  4. Tibor
    máj 15th, 2017 @ 20:44

    33 clovek na svete, co dodat? Klobuk dole pane a stastny navrat domov. Sme na teba hrdi!!

  5. Jozef
    máj 15th, 2017 @ 21:45

    Peťo a Michal, s veľkou radosťou som privítal správu o Vašom úspešnom výstupe a v mene všetkých členov Slovenského vysokohorského turistického spolku Vám blahoželám k fantastickému výkonu.Už teraz sa tešíme na Vás na festivale Vysoké hory v Žiline.Jožko Z.

  6. hetek
    máj 15th, 2017 @ 21:55

    Gratulujem k uzasnemu vykonu.
    Vela stastia pri zostupe do BC.
    Som hrdy ze mame takeho velkeho horolezca v tak malej krajne.
    Misko klobuk dolu uz pred tym co si predviedol v Tatrach.

  7. Tomáš
    máj 24th, 2017 @ 22:39

    Zo srdca gratulujem k úspechu!A teraz nemyslím, len aktuálne zkompletovanie korunky Himaláji, ale k celoživotnej láske k horám, ktorú ste dokázali zmeniť na povolanie a pritom to stále ostala láska.Prajem ešte veľa radosti z pobytu v obľúbenom prostredí a hlavne v plnom zdraví!

    Tomáš

Leave a Reply