Peter Hámor

Himalaya adventure

Annapurna 2008 – Denník

Posted on | jún 8, 2008 | No Comments

13. 5. 2008

Annapurna 2008 – Gabbarrou spur – Česká cesta

Bohyňa obilia a hojnosti, alebo doslova plná obilia alebo potravy – meno, ktoré znie nanajvýš milo a prívetivo. Realita je však úplné iná. Obrovské lavíny, padajúce kamene, vetrom bičované hrebene a každodenné búrky. Vôbec sa nečudujem, že zostala starou dievkou. Keď som pred dvoma rokmi stál na jej vrchole, bolo takmer bezvetrie. Tento rok bol však úplné iný.

Všetkým, ktorí nám držali palce a sledovali naše šantenie v nepálskych Horách, ďakujem a z hlučného, horúceho Káthmandu, všetkých srdečne zdravím. Poľskí chlapci sú už doma a ja tu márne čakám na našu batožinu, ktorej sa do civilizácie veľmi nechce. Ani sa jej nečudujem. Ale aspoň mám teraz čas na krátku rekapituláciu prvej časti nášho veselého výletu.Aklimatizácia na Ama Dablam bola rýchla, nekomplikovaná a takmer bezbolestná. Navyše sme ju ukončili výstupom na vrchol tejto nádhernej hory – všetci štyria. Zaujímavé lezenie v teréne, ktorý nespomína ani jeden sprievodca. Namiesto firnových kuloárov a snehových hrebeňov sme si užili takmer tatranské lezenie v čistej skale a modrom ľade – časy sa menia. Vôbec to však nebolo nepríjemné – naopak. Potvrdilo sa to, čo som nakoniec už dávno vedel – Pusty, Piotrek a Dario sú spolulezci, s ktorými sa v Himalájach dá vyliezť takmer všetko – aj Annapurna – a ešte máte z toho radosť.

V rozlete nás síce trochu pribrzdili voľby a oslavy Nového roka, ale do základného tábora pod Annapurnou sme nakoniec predsa len dorazili. Vrtuľník nás síce vyložil pod severnou stenou, čo nás trocha vystrašilo, nakoniec sa však z tejto komplikácie stala výhoda. Hneď v prvý deň, ešte v popríletovom šoku, sme našli rýchly a príjemný prechod pod našu – severozápadnú stenu – kde sme postavili ABC. Stena vyzerala úplné inak, ako na fotkách z roku 1988, ktoré som mal od Sláva Drlika. Po skúsenostiach z Ama Dablamu sa ani nič iné čakať nedalo. Namiesto snehu skala a ľad. Česká cesta však, aj keď trochu tmavšia, vyzerala leziteľne (pre istotu som však nabrúsil zbrane a prehodil monohroty). Po dvoch oddychových dňoch v základnom tábore sme vyrazili s cieľom vystúpiť až na vrchol – všetci, alebo nikto. Bolo nám jasné, že to nebude ani jednoduché, ani bezpečné a už vôbec nie príjemné. Každý z nás pozná Annapurnu veľmi dobre a nerobili sme si žiadne ilúzie. Nebezpečenstvo a utrpenie patrí k tejto hore (aj v tom je jej čaro – do raja by chceli všetci, ale umrieť nikto). Cesta ma však milo prekvapila. Užili sme si všetko. Skalu, ľad, strmé žľaby, aj kľučkovanie medzi serakmi. Skutočne nádherná a relatívne bezpečná línia. Bez väčších komplikácií sa nám podarilo stenu preliezť a na ôsmy deň sme postavili náš bivakovací stan na západnom hrebeni. Najväčšie ťažkosti výstupu boli za nami a pred nami posledných pár sto metrov ľahkého terénu. Dokonca aj počasie malo podľa predpovede vydržať. Annapurna však nesklamala. Od rána, ktoré vyzeralo naozaj optimisticky, bolo už iba horšie. Vietor na hrebeni silnel a na južnej strane hrebeňa sa krútil v ohromných snehových valcoch. Na pravé poludnie, keď nás od vrcholu delil posledný výšvih, ktorý však bolo treba preliezť z tejto nepríjemnej strany a pri pohľade na monstróznu búrku, ktorá sa k nám blížila od západu, sme sa rozhodli (nebolo to až také ťažké, ako by sa zdalo – pudy sú pudy), že je najvyšší čas na zostup. To, čo sa dialo do siedmej večer, keď sme neviem akým zázrakom dorazili živí k nášmu bivakovaciemu stanu, je na dlhšie rozprávanie a aj mne sa to musí ešte trocha uležať v hlave, aby som o tom mohol hovoriť. V každom prípade to bolo moje zatiaľ najväčšie dobrodružstvo a je neuveriteľné, že sme sa všetci takmer nepoškodení vrátili do základného tábora.

Pustému sa tak ani na štvrtý pokus nepodarilo na svoju štrnástu osemtisícovku vystúpiť – možno nabudúce. Teraz je však pred nami druhá časť projektu a treba sa sústrediť na “pakistanské krásavice” a ich vrcholy (a psychicky na ďalší pochod nekonečným Baltorom).

Teším sa na ne.



Trasa plánovaného výstupu.

4. 5. 2008

Expedícia na Annapurnu sa skončila. Zajtra alebo pozajtra príde helikoptéra a chlapci odletia do Pokhary. Keď sa Peter vráti do Káthmandu, určite napíše na svoju stránku zopár podrobnejších informácií o výstupe.

2. 5. 2008

Dobrodružstvo s prvým pokusom o Annapurnu sa skončilo. Aspoň pre túto chvíľu. Podľa posledných správ chlapci práve došli do základného tábora. Trošku sú po dlhej ceste unavení, ale plní nových zážitkov. Čo sa im práve rodí v hlave, aký plán nám predostrú – o tom zatiaľ nevieme, budeme včas informovať.

1. 5. 2008

Chlapci zostupujú, počasie je stále rovnaké – teda žiadne výrazné zlepšenie zatiaľ neprišlo. Dnes došli do výšky 6 800 m. Zostup opisujú ako dosť náročný, pretože pripadlo veľa nového snehu.

30. 4. 2008

Napätie trvá, aj keď nové správy máme. Chlapci sa dnes pokúsili o vrchol. Počasie ich vrátilo. Silný vietor a búrka s bleskami a snehom ich otočila: podľa Petrovej správy asi 150 m od vrcholu. „Zbehli“ nižšie, do osvedčených 7 800 m. Tam opäť prečkajú noc – ďalší nepríjemný bivak – a po ňom ich čaká schádzanie do bázy. O ďalšom postupe nás budú informovať.

30. 4. 2008

Situácia je napätá, správy skoro žiadne. Až na jednu výnimku – dnes ráno prišla jedna správa. Chlapci sa ohlásili správou z výšky 7 800 m, jediný telefón, ktorý odoslal sms, bol Petrov. Ostatné telefóny boli vybité. Chlapci hlásili, že sú v poriadku. Od vtedy nič nového. Počasie sa zhoršuje. Čakáme ďalej a držíme palce, ako sa dá.

28. 4. 2008

Cez víkend nám na stránke šarapatil škriatok, ospravedlňujem sa za jej dočasnú nefunkčnosť. Dodatočne ponúkame malé zhrnutie víkendových aktivít tímu na Annapurne: v sobotu došli chlapci do výšky 6 800 m a tam zabivakovali. V nedeľu začalo snežiť, tak sa rozhodli zostať na mieste. Dnes ráno vyrazili ďalej, ale vietor ich vrátil napäť do 6 800 m. Zajtra dajú ďalší pokus, snáď už nebude fúkať a snežiť.

25. 4. 2008

Chlapci sa dnes ozvali z výšky 6 300 m, sú na pilieri a pokračujú ďalej. Bariéra podľa ich slov nebola ľahká, „trocha“ si aj zaliezli. Všetci štyria sa cítia dobre a sú v pohode.

23. 4. 2008

Peter a Piotr Morawski sú v C1 (5 500 m). Pustelnik a Zaluski dnes vyrazili z BC do ABC. Prvá dvojka musí zajtra preliezť bariéru (ľad a sneh) a dostať sa na ostrie piliera. Iba že by preskočili ťažké miesta a pokračovali nad nimi …

22. 4. 2008

Peter a Piotr Morawski sú v ABC (4 800 m). Počasie je úplné rovnaké, ako uvádzajú predpovede. Doobeda super, poobede sa zamračí a na hrebeňoch fúka. A držíme palce ďalej.

21. 4. 2008

Peter a Piotr Morawski odchádzajú zajtra po dvoch dňoch oddychu v báze do ABC (4 800 m). Pustelnik a Zaluski, ktorí sa vrátili v nedeľu z predsunutého tábora, odchádzajú z BC deň po nich. Chcú pokračovať čo najvyššie, najlepšie by bolo až do výšky 8 091 m! Predpovede počasia síce nevyzerajú úplne ideálne, ale nie sú ani najhoršie, snáď ich nebude trápiť ani vietor, ktorý je na hrebeni silnejší. Držíme palce – nech to vyjde.

17. 4. 2008

Chlapci dnes majú oddychový deň, zajtra chcú vyniesť veci do depa – najmä stravu a plyn – a vrátiť sa späť do BC. Potom sa uvidí – podľa počasia.

16. 4. 2008

Chlapcom sa podarilo zriadiť depo (4 500 m) pod severozápadnou stenou Annapurny. Prešli cez Poľský pilier pod severozápadnú stenu a vrátili sa späť do BC pod severnou stenou. Včera navštívili BC Vojenskej horolezeckej expedície Annapurna 2008, kde vo vrelom a priateľskom rozhovore chvíľku zotrvali a potom odišli späť do svojich stanov. Vojenská expedícia pokračuje budovaním postupových táborov expedičným štýlom na normálke zo severnej strany Annapurny. Prajeme veľa šťastia.

15. 4. 2008

Dnes po búrlivom rozhovore s nepálskou agentúrou sa chlapcom podarilo presvedčiť ruských pilotov, že keď nechcú letieť pod severozápadnú stenu, nech ich vyhodia aspoň v BC pod severnou stenou Annapurny. Takže chlapci si postavili BC na severnej strane Annapurny vo výške 4 200 m. Majú postavený spoločenský stan a už sa zabývali. Akurát musia prejsť cez poľský pilier do druhej doliny a tam si zriadiť ABC. Ale kde je vôľa, tam je aj cesta. Nemali inú možnosť ako sa priblížiť k základnému táboru. Už „len“ aby rosničke vyšla predpoveď počasia …

14. 4. 2008

Hektické dni v Nepále – voľby, Silvester a Nový rok – zvládli chlapci celkom obstojne, podarilo sa im napriek všetkým sviatkom dostať sa do Pokhary. Tam čakajú na termín odletu do BC pod Annapurnou. Prinášam pre osvieženie pár informácií o tom, čo ich čaká.

Annapurna – je 55 km dlhý masív v Centrálnych Himalájach. Najvyšší vrchol, Annapurna I, meria 8 091 m. Je 10. najvyššou horou sveta a je považovaná za najnebezpečnejšiu osemtisícovku. Annapurna v preklade zo sanskrtu znamená „Bohyňa úrody“. Cieľom tímu Tres Pedros je rýchly výstup alpským štýlom cestou Gabbarrou Spur v odľahlej severozápadnej stene, bez použitia umelého kyslíka, výškových nosičov a postupových táborov.

Pre Piotra Pustelnika je Annapurna jeho poslednou, štrnástou nevylezenou osemtisícovkou a v Petrovom prípade by to bol, po alpskom sólovom prvovýstupe východným hrebeňom v roku 2006, druhý alpský výstup na hlavný vrchol tejto obávanej hory. Petrovi Hámorovi sa v roku 2006 podarilo sa 76 dní vystúpiť na tri osemtisícovky (Cho Oyu, Annapurna a Broad Peak) v rámci projektu Tres Pedros (Pustelnik, Morawski a Hámor).

Články na webe:

11. 4. 2008

Na základe posledného telefonátu od Petra vieme tieto novinky: zajtra sa presúvajú do Pokhary, odkiaľ by mali v nedeľu odletieť vrtuľníkom do BC pod severozápadnou stenou Annapurny. BC je vo výške 4 200 m. Cesta z poslednej dedinky Lete do BC je totálne zničená po zosuvoch pôdy – inú možnosť, ako let vrtuľníkom na presun už nemajú.

10. 4. 2008

Dnes sú chlapci už druhý deň v Káthmandu. Prileteli tam včera a boli celkom radi, lebo nakoľko sú v Nepále voľby, museli by dva dni čakať v Lukle na lietadlo. V Nepále totiž počas volieb nič nefunguje, ani sa nelieta, ani sa nechodí do reštaurácií. Dokonca ani na uliciach nie sú ľudia. Tí, ktorí už niekedy boli v Káthmandu si to asi ani nevedia predstaviť. Pre tých, ktorí sú jazykovo zdatnejší, odporúčam správy na dvoch uznávaných servoch, kde sa píše o Petroch:

5. 4. 2008

Dnes zostúpili chlapci do BC, zajtra si trocha oddýchnu a v pondelok opustia BC.

4. 4. 2008

Dnes sa podarilo vystúpiť na vrchol Ama Dablamu aj Piotrovi Pustelnikovi a Darekovi Zaluskemu. Noc ešte všetci spoločne strávia v trojke a potom ich čaká už len zostup, likvidácia táborov a krátky návrat do civilizácie.

 
Pusty počas vrcholového útoku.

3. 4. 2008

Piotr Morawski a Peter Hámor dnes o 10.30 h nášho času vyšli na vrchol Ama Dablamu (6 856 m) juhozápadným hrebeňom ( VI 5.9 60°, 1 500 m, Bishop-Gill-Romanes-Ward, 1961). „Vrchol nebol zadarmo,“ povedal Peter. Expedíciu už od začiatku prekvapil nedostatok snehu a veľká zima. Nakoľko išli na Ama Dablam úplne skraja sezóny, počasie im pripravilo chlad, hoci sa v posledných rokoch podmienky v Himalájach dosť menia. Počasie v deň výstupu bolo prijateľné, v dolinách panovala veľká oblačnosť, ale inak – ako povedali chlapci:„Mohlo to byť aj horšie.“ Piotr Pustelnik spolu s Dariuszom Zaluskim sa otočili a skúsia vystúpiť na vrchol zajtra. Petrovia sa počas pobytu na Ama Dablame snažili viackrát prespať vo väčších výškach, aby správne naštartovali aklimatizáciu. Musím poklopať – ani jeden sa na bolesti hlavy nesťažoval. Dnes sa vrátia do trojky.


Na vrchole Ama Dablam s Piotrom Morawskim.

1. 4. 2008

Petrovia si už na život pod Ama Dablamom zvykajú, celkom sa tam za posledné dni aj udomácnili. Dnes majú v pláne postaviť tretí tábor (6 400 m), noc trávili v dvojke (6 100 m). Postupne si privykajú na výšku, aj na nosenie ťažkých batohov. Zatiaľ si nesťažujú ani na počasie, len by privítali viac snehu, chodilo by sa im v ňom ľahšie, ako v kamennej „šotoline“.


Trocha ľadového lezenia.

24. 3. 2008

Dnes sa po štyroch dňoch cesty z Lukly cez Namche Bazar a Tyangboche chlapci dostali do BC pod Ama Dablamom (6856 m), kde pobudnú pár dní, kým sa udomácnia pod najkrajšou horou v oblasti Mount Everestu – „Matterhornom Himalájí“. Meno tejto hory sa dá preložiť ako „Matka s perlovým náhrdelníkom“ a prví na jej vrchol vystúpili horolezci Mike Gill, Barry Bishop, Mike Ward a Wally Romanes v roku 1961.

20. 3. 2008

Po hektickom vybavovaní formalít a balení materiálu sa chlapcom konečne podarilo opustiť Káthmandu. Dnes ráno prileteli do Lukly a už sa aj začali postupne približovať k základnému táboru pod Ama Dablamom. Dnes budú spať v dedinke Phankding, zajtra je ich cieľom Namche Bazar.

17. 3. 2008

Poľsko-slovenská horolezecká trojica už odštartovala svoju púť za naplnením projektu Himalayan trilogy – Reactivation. Hoci mali z Varšavy odletieť už v sobotu, podarilo sa im to až na druhý pokus, o deň neskôr. Ich let zabrzdilo zlé počasie. Síce s 24-hodinovým meškaním, ale predsa len úspešne docestovali dnes ráno do Káthmandu. Čaká ich tam nevyhnutné vybavovanie formalít, prebaľovanie materiálu, posledné nákupy a potom konečne cesta do hôr.

9. 3. 2008

Prípravy na prvú časť projektu Himalayan Trilogy Reactivation 2008 vrcholia. Do Nepálu odlietame z Varšavy 15.3.2008 v zostave Piotr Pustelnik, Piotr Morawski, Peter Hámor a Darek Zaluski, výborný horolezec, kameraman a režisér v jednej osobe.

Comments

Leave a Reply